O nás

Kto sme

Volám sa Adela Cori a pochádzam z a zatiaľ aj žijem v Bratislave. Od malička mám veľmi vrúcny vzťah k prírode, kopcom, lesom aj vďaka záľube v orientačnom behu a čiastočne aj orientačnej cyklistike, v ktorých som bola istú dobu dokonca reprezentantka SR a samozrejme aj ku zvieratám, obzvlásť ku koňom, na ktorých som v detstve jazdievala a pomáhala s rôznorodými prácami v stajniach, a hlavne ku psom, no párkrát som domov dotiahla všeličo od mačky, cez škrečkov, králika, až po slimáky a momentálne mám aj niekoľko stoviek dažďoviek vo vermikompostéri. Áno, v byte 😁 Ale to už predbieham, vráťme sa o zhruba dve desaťročia späť. Žiaľ nič z toho sa doma dlho neohrialo, keďže mi mama nechcela dovoliť žiadne zviera do bytu.... A tak som niekoľko rokov chodievala vo voľnom čase aspoň venčiť psov do Slobody zvierat na bratislavských Poliankach. Vždy som sa snažila psíkov obmieňať, aby ich čo najviac dostalo šancu sa na chvíľu ocitnúť mimo koterce a areál útulku, ale samozrejme som mala priebežne zopár favoritov 🥰 Zakaždým, keď niektorého z nich adoptovali, vo mne bojovala radosť z ich nového domova so smútkom, že ich už neuvidím. Muselo mi stačiť a hriať pri srdci, že sa už budú mať dobre.

Ako to začalo

Blízky rodinný príslušník si po odchode svojho prvého psa, leonbergera Leona, síce v roku 2007 zaobstaral maďarskú vyžlu Arriu, ktorá potom naplno nakopla túto moju kynologickú diagnózu, i keď bola naša spoločná, nikdy nie úplne moja. Mnou vybraná spomedzi súrodencov (najmenšia, najbledšia a jediná s bielym fliačkom na zadnej labke) a aj pomenovaná (z talianskeho slova "aria" = vzduch), no nikdy som s ňou nežila a trávili sme spolu žiaľ iba niekoľko dní raz za čas. O to silnejšie puto medzi nami bolo a o to viac pre mňa znamenala. Bola mi oporou v najťažších obdobiach aké som zažila, keď som mala pocit, že okrem nej stojím sama proti všetkým. Boli sme tak neskutočne prepojené, že verbálna komunikácia nebola vôbec potrebná, stačila myšlienka a boli sme na rovnakej vlne. Razy kedy neposlúchla alebo spravila niečo inak ako som chcela, by som vedela spočítať na prstoch jednej ruky a nemôžem jej to mať ani trochu za zlé, lebo sú to takmer všetko stituácie, v ktorých mi doslova zachránila život. Bez tejto mojej osudovej princeznej by som tu dnes už nebola a nepísala tieto riadky.... Vďačím jej za mnohé, vďaka nej vo mne vzrástla aj druhá vášeň, ktorá mi do značnej miery ovplyvnila život - fotenie, - ale o tom inokedy. Ako to v rodinách býva, niekedy sa dve strany jednoducho nepohodnú a komunikácie (a tým pádom aj stretnutí s ňou) bolo časom menej a menej, až nastalo obdobie kedy som ju nevidela roky 😞

Veľmi mi chýbala a vedela som, že bez chlpatého parťáka dlho nevydržím, tak hneď ako som sa osamostatnila a bolo to možné, mi náhodou do života prišla Bella. Prečo náhodou? Plán bol vyhľadať si aktuálne vrhy, prezrieť si ich rodičov, rôzne chovateľské stanice a vybrať si rozumom. Jedného dňa ale prišiel telefonát od Arriinho chovateľa, že sa mu práve narodili šteniatka a či sa prídem na ne pozrieť a nafotiť ich. Súhlasila som, prišla, pomojkala, nafotila a zamilovaná do najmenšej, najbledšej sučky s bielym fliačkom na tej istej zadnej packe a ešte na hrudi som odchádzala s rezerváciou 🙈 Keď som zistila, že matka vrhu je polovičná sestra našej Arrii a sú teda príbuzné, nemohla som sa rozhodnúť inak, srdce mi kričalo, že to je znamenie osudu. Vtedy som sa ešte nezaujímala o výstavy či skúšky a poľovnú prax, po pravde som ešte ani poriadne nevedela o čo ide, keďže Arria k tomu nebola nikdy vedená. Hľadala som akurát na seba nepríbuzných a zdravých rodičov a zodpovedný prístup ch.s., kritéria pre výber budúceho šampióna či dobrého pracanta mi neboli známe. Bell mala byť "iba" parťák do života, na výlety, beh atď., v tej dobe som dosť fičala na videách o agility, dog dancingu a to som aj plánovala skúsiť. Ten toľko zmieňovaný osud to ale chcel inak a k týmto aktivitám sme sa v podstate ani nedostali. Rozcestník nastal, keď som si povedala, že vyskúšame ísť na výstavu, keď už ju budeme mať tu za rohom na petržalskej dostihovej dráhe a tak som si začala všetko študovať, čo, ako, prečo, aký to má význam. Nečakala som, že ma to tak veľmi zaujme a prvýkrát si pospájam súvislosti načo vlastne psa s preukazom pôvodu, o čom to chovateľstvo vôbec je a už úplne ma zaskočilo, keď sme na tú výstavu prišli, nastúpili s Bell do kruhu a ja dosť v strese som namiesto pomyslenia si nahlas povedala "sakra, čo mám robiť?!" a všetci naokolo vrátane rozhodkyne, pani Jany Janekovej, sa začali pobavene (v dobrom) smiať. Mala som veľké šťastie na rozhodcu na mojej výstavnej premiére, lebo pani Janeková mi milo a trpezlivo všetko vysvetlila, čo a prečo robí, na čo sa v predvedení psíka pozerá, čo a ako do budúcna dotrénovať.... Dala som na jej rady, s ešte malou šteňacinkou Bell sme poctivo trénovali predvedenie, ešte viac začali socializovať na vnemy a situácie podobné výstavnému ruchu a ešte párkrát sa zúčastnili ďalších výstav, až nás to obe začalo riadne baviť 🙂 K tomu sa neskôr pridali aj poľovné výcviky, časom skúšky, následne prax na poľovačkách, ktorá nás obe veľa naučila, až mi jedného zimného februárovéo dňa roku 2017 pristálo v poštovej schránke potvrdenie o založení vlastnej chovateľskej stanice. Postupne sa psíčkarstvo natoľko stalo súčasťou môjho života, že tomu podľahla aj mamina, svoj zákaz "do bytu žiadne zviera" prehodnotila a tiež si zadovážila vyžlu. Aj keď Chiara nie je vedená poľovne ani výstavne, teda nie je ani chovná, je neoddeliteľnou súčasťou našej ch.s..

Zakladateľkou chovu v ch.s. Firehunter's mala byť, ako je asi zrejmé, podľa pôvodných plánov Bella, no napriek krásnemu exteriéru podčiarknutému mnohými výstavnými úspechmi vo viacerých krajinách, negatívnym nadštandardným zdravotným výsledkom aj aktívnemu využívaniu v poľovnej praxi, som sa nakoniec rozhodla ju neuchovniť vzhľadom na nie úplne vhodnú a labilnejšiu povahu a určité nežiadúce črty, ktoré nechcem posúvať ďalším generáciam. Zmysľom tejto ch.s. nie je mať šteňatá preto lebo ..... (každý nech si doplní niektorý zo sebeckých dôvodov množiteľov) bez ohľadu na to, či majú rodičia vrhu čo ponúknuť rozvoju a zveľadeniu plemena a preto je Bella (rovnako ako bola Arria a je aj Chiara) kastrovaná a potomstvo mať nikdy nebude.

Vo svetle tohto rozhodnutia vysvitla otázka čo teda ďalej, bude ďalší pes znova vyžla alebo nejaké iné plemeno? Úvahy boli dlhé, no napokon voľba padla na zaujímavé málopočetné plemeno stavača, ktoré u nás na Slovensku zatiaľ nie je. Všetko vyzeralo sľubne, ch.s. vybratá v krajine pôvodu, s chovateľom odkomunikované, už si len vybrať konkrétne šteňa a doriešiť dopravu. Už som šla kupovať letenky, keď sa mi chovateľ po dlhšej odmlke ozval so slovami, že uprednostňuje lokálneho záujemcu a teda to celé padá.... Veľmi ma to mrzelo, ale povedala som si, že to tak asi malo byť. Verím, že raz to príde. Pár dní na to ma známy zavolal nafotiť vrh Weimarských stavačov, odkiaľ si aj on bral šteňa. Čo čert nechcel, história sa opakovala 😅 Prišla, nafotila a zamilovala som sa do jedinej sučky z vrhu, ostatné šteniatka boli všetko chlapci. Záujemcov o ňu bolo podľa slov chovateľov plno, no všetci ju chceli iba "na gauč" a aj vďaka mojím plánom a ambíciám som mala to šťastie, že vybrali práve mňa. A tak sa k nám pridala Freia, dnes už chovná sučka, ktorá nielen splnila ale aj predčila všetky očakávania. A tu začína naša chovateľská púť.

Vznik názvu ch.s.

Vymyslieť výstižný názov pre ch.s., ktorý by vystihoval nielen chované plemená, ale aj mňa samotnú a moje hodnoty nebolo vôbec jednoduché. Dennodenne som nad tým rozmýšlala asi 2 mesiace, nechcela som nič s lokalizačnou spojitosťou či odvodené od mien. Nápadov bolo neúrekom, no pri žiadnom to do seba úplne nazapadlo. Až som sa raz nadránom zobudila zo sna, v ktorom horeli lesy aj polia, no skupina poľovných psov neprestávala pracovať, hľadať, vystavovať a prinášať zver akoby sa naokolo nič tak ničivé nedialo. A v tom momente som vedela, že toto je ono - Firehunter's, v preklade ohnivý lovec. Oheň je pre mňa dôležitým a často sa opakujúcim symbolom mnohých vecí a aspektov života a lovec, to pri stavačoch a celkovo poľovných plemenách snáď nie je nutné vysvetlovať - ich pôvodné určenie, posolstvo, stáročia šlachtenia k tejto úlohe. To všetko som chcela stvárniť aj v logu ch.s. a ktomu navyše ešte poukázať aj na exteriér a anglický výraz conformation, čo predstavuje silueta vo výstavnom postoji, keďže nechcem chovať čisto len na prácu alebo čisto len na výstavy. Myslím, že ideálny predstaviteľ hociktorého poľovného plemena by mal mať to najlepšie z oboch svetov - silné pracovné vlohy ale aj funkčný exeriér, ktorý jeho drive podporí.


Chránený názov ch.s.
Chránený názov ch.s.

Ciele a zásady

Cieľom chovateľskej stanice je odchov kvalitných šteniat po povahovo vyrovnaných rodičoch vynikajúcich hlavne v poli pracovnom ale aj výstavnom, s výbornými zdravotnými a prípadne aj inými športovými výsledkami. Našou snahou je aj dosiahnuť väčšiu genetickú diverzitu v populácií plemena prílevom novej krvi zo zahraničia a taktiež si zakladáme na rôznorodosti genofondu našich odchovancov, čím sa výrazne zmenšuje pravdepodobnosť postihnutia niektorou z dedičných chorôb zapríčinených príbuznosťou rodičov a zvyšuje celkové zdravie psa.

Pri výbere krycieho psa vychádzame hlavne z dokonalej znalosti vlastných sučiek, ich kladov i záporov, predností aj nedostatkov. Vždy sa k nim budeme snažiť nájsť nepríbuzného krycieho psa s ideálnou kombináciou pracovných schopností, pekného exteriéru, dobrej povahy a pevného zdravia. Aj keď sme ochotní pracovať s drobnými nedostatkami rodičov pre veľké klady daného spojenia, o ktorých sme presvedčení (inak by sme takéto spojenie neuskutočnili), krycí pes nikdy nesmie mať rovnaké nedostatky ako krytá sučka. Jeho výberu budú predchádzať podrobné analýzy rodokmeňov a dostupných informácií, osobné stretnutie s majiteľom a samotným psom ešte pred krytím a jeho zhodnotenie na vlastné oči, keďže sa nehodláme uspokojiť len so slovnou chválou či fotografiami :-)

Naši psi sú chovaní v domácom a milujúcom prostredí s množstvom zamestnania či už v podobe výcviku, dlhých prechádzok alebo rôznych aktivít, no majú aj presne určené pravidlá. V rovnakých podmienkach budú odchovávané aj šteňatá. Medzi vrhmi jednej sučky bude vždy odstup minimálne dvoch ale radšej viac háraní a počas celého života bude dostávať nadštandardnú starostlivosť a kvalitnú stravu.
Naše minimálne nároky na krycieho psa, ako aj na naše sučky: DBK 0/0 (HD A), DLK 0/0 (ED A), pri Weimarských stavačoch aj negatívne vyšetrenie na DCM, skúšky poľovnej upotrebiteľnosti, aspoň jeden šampionát krásy niektorej z členských krajín FCI a v neposlednom rade dobrá povaha. Výhodou je aj test na DOV (dedičné očné vady), PRA-prcd (progresívna retinálna atrofia), gén dlhej srsti, alergologický test či iné vyšetrenia s negatívnymi výsledkami.